O nás: Na bezpečnosti nám záležíO nás: Na bezpečnosti nám záleží Podporujeme naše válečné veterányPodporujeme naše válečné veterány Výzva 2015: Drony – dobrý sluha, ale zlý pán!Výzva 2015: Drony – dobrý sluha, ale zlý pán!

Prečo Rusko potrebuje NATO?

 18. 08. 2014      0 komentářů

Karel Schwanzerberg ďakoval Rusku za to, že nám ukázalo zmysel existencie tejto aliancie v 21. storočí. Položme si túto otázku opačne. Aký zmysel má NATO pre Rusko?

Je pravdou, že súčasná ruská politika od začiatku ukrajinskej krízy cez obsadenie Krymu naplno poukázala na zmysel kolektívnej obrany v Európe. Kolektívna obrana je v prvom rade politický termín. Článok 5 Washingtonskej zmluvy ako pilier kolektívnej obrany nikdy nebol použitý v praxi. Výnimkou sú útoky z 11. septembra, kedy však deklaratórna aktivácia Článku 5 bola skôr vyjadrením politickej podpory pre USA, než reálnym krokom vo vojenskej praxi.

Do slovníka súčasných európskych politikov sa vrátil aj iný pojem – konvenčná vojna – sa stala možnou, aj keď stále nepravdepodobnou alternatívou riešenia medzinárodných problémov. Aktuálny konflikt na východnej  Ukrajine vrátil po 15 rokoch silové nástroje do arzenálu riešení kríz v Európe.

Na pozadí týchto sporov sa však odohráva aj iný spor. Ide o ideový spor v mysliach ruských občanov, ktorí si možno kladú otázku: kto sú a aký je ich cieľ. V poslednej dobe často počúvame o obnove veľmocenského postavenia Ruskej federácie. V minulosti sa Putin vyjadril, „že ten kto nesmúti nad rozpadom ZSSR nemá srdce, ten kto však chce obnoviť ZSSR nemá rozum“. Na pozadí aktuálnej krízy sa teda v mysliach mnohých Rusov odohráva kríza identity.

Foto: Rusko s reminiscencí na SSSR potřebuje NATO (zdroj: CROSSED-FLAG-PINS.COM)Foto: Rusko s reminiscencí na SSSR potřebuje NATO (zdroj: CROSSED-FLAG-PINS.COM)

V teórii medzinárodných vzťahov je identita pomerne frekventovaný pojem. Vieme kto sme (ako štát a ako občania) pretože ostatní nás rešpektujú. Rusko je z vojenského hľadiska jedna zo svetovej veľmoci, avšak z ekonomického hľadiska je trpaslíkom bytostne závislým najmä od exportu energetických surovín. Tento rozpor – ktorý si mnohí ruskí predstavitelia uvedomujú – spôsobuje neustále vymedzovanie sa voči ostatným aktérom (EÚ, NATO, USA). Snaha získať si rešpekt pred svetom kontrastuje s  ekonomickou slabosťou. 

Z tohto pohľadu je najmä Severoatlantická aliancia dôležitým referenčným bodom pre Vladimíra Putina. Rusi možno nevedia kto sú – respektíve kam v súčasnom svetovom poriadku patria – ale určite vedia kto nie sú. Ruská federácia nie je súčasťou Západu, a už vôbec nie je (ideovo) súčasťou NATO. Ruskí predstavitelia používajú NATO (USA) ako obraz protivníka pred domácim publikom. Ako motivačný a zjednocujúci faktor, ktorý reprezentuje druhú stranu v očiach bežných občanov Ruskej federácie.

Foto: Rusko a NATO - první druhého potřebuje (zdroj: MILITARYPARITET.COM)
Foto: Rusko a NATO - první druhého potřebuje (zdroj: MILITARYPARITET.COM) 

Hypoteticky, ak by neexistovalo NATO, Rusko by zrejme nestratilo len politickú konkurenciu, ale aj časť vlastnej identity. Aby však neprišlo k omylu, teraz tu nepovažujeme zánik Severoatlantickej aliancie ako nástroja riešenia súčasnej krízy. Skôr ide predstaviť pohľad druhej strany, ktorá NATO a celý západný svet možno nevníma  ako vojenského protivníka, ale ako protivníka vlastnej identity, ktorý odmieta rešpektovať súčasné postavenie Ruska na svetovej scéne.  

P. Novák

 autor: Peter Novák

Foto: Rusko a NATO - první druhého potřebuje (zdroj: MILITARYPARITET.COM)
Foto: Rusko s reminiscencí na SSSR potřebuje NATO (zdroj: CROSSED-FLAG-PINS.COM)

Komentáře

Článek nemá žádný komentář. Buďte první!

Pro přidání komentáře musíte být přihlášený.

FROGMAN